Takto sa označujú súhrnné filozofické smery, ktoré akúkoľvek existenciu prevádzajú (transformujú) na myslenie – buď v skutočnosti alebo v poznaní.

Ako ideálne sa označuje to, čo sa vzťahuje k nejakej idei, veľmi často v protiklade k tomu, čo je empirické (ideálna spravodlivosť).

Proces, ktorým nejaký objekt identifikujeme (zisťujeme jeho totožnosť, identitu) buď rozpoznaním už skôr známej identity, alebo rozpoznaním jeho príslušnosti k určitej logickej triede, alebo rozpoznaním ekvivalencie triedy, ku ktorej patrí, s triedou inou.

Vlastnosť toho, čo je identické, t.j. zhodné (totožné v jedinečnosti, rovnaké) , aj keď hoci rôzne vnímané alebo nazývané.

Termín vytvorený Destuttem de Tracy roku 1796 k označeniu vedy, ktorej predmetom je vznik ideí.

(z gr. eidólon, podoba, prízrak): Obecne je to akékoľvek spodobnenie (obraz, plastika) nejakého božstva.