Časť biológie, ktorej predmetom je skúmanie funkcie živých organizmov, rastlín a živočíchov. Líši sa od anatómie, ktorá skúma štruktúru orgánov. Existovala už v antickom gréckom a rímskom lekárstve, ale vedou sa stala až v 19. storočí, kedy Cl. Bernard svojimi výskumami stanovil pravidlá experimentálnej metódy a potom ju rozšíril na všetky biologické vedy. |
|
(z lat. generari, rodiť sa, vznikať): Mnohoznačný pojem. Znamená sám akt vznikania; vo fyzike a technike generátor.
|
Čítať ďalej...
|
(z lat. genus, rod): Generálne je to, čo sa týka nejakej triedy predmetov, „rodu“, na rozdiel od „špeciálneho“, t.j. druhového.
|
Čítať ďalej...
|
(z gr. genésis, narodenie, vznik, pôvod): Proces vznikania bytia až do určitého stavu. Používa sa o vzniku živých druhov, ale tiež myšlienok, teórií, udalostí, inštitúcií, atď.
|
Čítať ďalej...
|
V zmysle blízky pôvodnému (Genius bolo božstvo narodenia) je to zvláštny, jedinečný charakter, „duch“ nejakého miesta (genius loci), jazyka, inštitúcie, atď. |
Astronomický systém – a teda tiež spôsob výkladu sveta – alexandrijského astronóma Claudia Ptolemaia (2. st. po Kr.), ktorý sa všeobecne uznával až do 16. storočia.
|
Čítať ďalej...
|
(z gr. gnósis, vedenie, poznanie): Súhrn často skrytých (ezoterických) naúk o svete a človeku ako sa objavili na okraji kresťanstva v prvých storočiach po Kr.
|
Čítať ďalej...
|
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 15 z 63 |