Myšlienková operácia, v ktorej ľudská myseľ vytvára nejaký koncept, pojem, alebo obecnú ideu, bez toho, aby sa nutne odvolávala na experimentálne údaje.

V protiklade k nekonečnému konečné označuje to, čo má medze a dá sa zmerať. Konečnosť charakterizuje postavenie človeka aj v kresťanskom protiklade voči Božej transcendentnosti a dokonalosti.

V obecnom zmysle konflikt znamená každé nápadné, eventuálne násilné stretnutie protikladných síl alebo tendencií, ktoré sa snažia uplatňovať svoju nadvládu v tej istej oblasti.

Priklonenie sa k hodnotám alebo zásadám, ktoré prijíma väčšina, bez ich skutočného preskúmania. Práve z morálneho hľadiska je možné tento postoj najviac kritizovať.

(z lat. Concretus, vzniknutý, zrastený, pôvodne tak, že k „podstate“ či idei pristupuje „existencia“).

/z lat. con, spolu, a notare, označovať/ ling.

V lingvistike toto slovo označuje každý variant nového zmyslu, ktorý nejaký hovoriaci, v súvislosti so svojou individuálnou skúsenosťou alebo so situačným kontextom, môže pripojiť k obecne prijímanému významu.