slovník
nadhodnota

Pojem, ktorý Marxovi umožnil definovať v čom spočíva vykorisťovanie proletárov vlastníkmi výrobných prostriedkov. Pretože majiteľovi neplynie zisk zo strojového vybavenia ani zo surovín, ale len z práce vykonanej robotníkom.

Čítať ďalej...
 
nadstavba

V marxizme označuje akýkoľvek prvok (morálny, intelektuálny, právny, estetický, politický, filozoficky, atď.), ktorý – aj keď sa zdá nezávislý a vyvíjajúci sa len v závislosti na vlastnej histórii, je v skutočnosti určovaný ekonomickou základňou spoločnosti.

 
náhoda

Zo subjektívneho hľadiska náhode obvykle pripisujeme každú udalosť, ktorá sa nás bližšie dotýka nepredvídateľným spôsobom, a preto sa nám javí tak, ako by sa vymykala bežnému rámcu diania v medziach jeho deterministického chápania.

Čítať ďalej...
 
náhodilý, kontingentný

Týmto slovom označujeme všetko, čo rovnako dobre môže byť ako nebyť. Náhodilé tedy implikuje, že neexistuje naprostý determinizmus.

 
napätie

Stoický pojem, označujúci aktívny vnútorný princíp, ktorý udržuje koherenciu každej bytosti.

 
narcizmus

S odkazom na mýtus o Narkissovi (ten sa, oslnený vlastnou krásou chcel dotknúť odrazu vo vode, utopil) zamilovanosť do obrazu seba samého. Obvyklé štúdium sexuality u detí, v ktorom sa subjekt zamilováva do vlastného tela, u dospelého človeka svedčí o regresii.

 
národ, nacionalizmus

Národom nazývame súhrn jedincov vytvárajúcich spoločenskú entitu, odpovedajúcim určitým podmienkam objektívneho rázu (vlastníctvo územie, jazyková jednota, ekonomická nezávislosť atď.) a rázu subjektívneho alebo duchovného (spoločné tradície a dejiny, vedomé zdieľanie toho istého politického systému).

Čítať ďalej...
 
<< Začiatok < Predchádzajúce 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 Ďalší > Koniec >>

Strana 30 z 63