Pojem, ktorý Marxovi umožnil definovať v čom spočíva vykorisťovanie proletárov vlastníkmi výrobných prostriedkov. Pretože majiteľovi neplynie zisk zo strojového vybavenia ani zo surovín, ale len z práce vykonanej robotníkom.
|
Čítať ďalej...
|
|
V marxizme označuje akýkoľvek prvok (morálny, intelektuálny, právny, estetický, politický, filozoficky, atď.), ktorý – aj keď sa zdá nezávislý a vyvíjajúci sa len v závislosti na vlastnej histórii, je v skutočnosti určovaný ekonomickou základňou spoločnosti. |
Zo subjektívneho hľadiska náhode obvykle pripisujeme každú udalosť, ktorá sa nás bližšie dotýka nepredvídateľným spôsobom, a preto sa nám javí tak, ako by sa vymykala bežnému rámcu diania v medziach jeho deterministického chápania.
|
Čítať ďalej...
|
Týmto slovom označujeme všetko, čo rovnako dobre môže byť ako nebyť. Náhodilé tedy implikuje, že neexistuje naprostý determinizmus. |
Stoický pojem, označujúci aktívny vnútorný princíp, ktorý udržuje koherenciu každej bytosti. |
S odkazom na mýtus o Narkissovi (ten sa, oslnený vlastnou krásou chcel dotknúť odrazu vo vode, utopil) zamilovanosť do obrazu seba samého. Obvyklé štúdium sexuality u detí, v ktorom sa subjekt zamilováva do vlastného tela, u dospelého človeka svedčí o regresii. |
Národom nazývame súhrn jedincov vytvárajúcich spoločenskú entitu, odpovedajúcim určitým podmienkam objektívneho rázu (vlastníctvo územie, jazyková jednota, ekonomická nezávislosť atď.) a rázu subjektívneho alebo duchovného (spoločné tradície a dejiny, vedomé zdieľanie toho istého politického systému).
|
Čítať ďalej...
|
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 30 z 63 |