Súbor pravidiel chovania príznačných pre určitú dobu alebo kultúru, alebo považovaných za obecne platné. Teória o dobre a zle vyúsťujúca v normatívne formulácie.

V etike spôsob chovania riadiaci sa mravnými normami, uznávanými viac či menej výslovne v určitom spoločenskom prostredí. V tomto zmysle sa potom hovorí o dobrých či špatných (zlých) mravoch.

Podľa filozofickej tradície, idúc od gréckej antiky k Descartovi, je múdrosť synonymom vedenia, dokonalého poznania, synonymom filozofie a vedy.

(z lat. mutatio, zmena): V scholastickej filozofii rozoznávame mutáciu substancionálnu (podstatnú) – zmenu v podstate (substancii) súcna (bytia) – a mutáciu náhodilú (zmena prípadkov – akcidentov, ktorá na podstatu nepôsobí).

V najširšom slova zmysle zahrňuje myslenie všetky javy duševnej činnosti. V protiklade k citom a prejavom vôle je myslenie to isté ako rozumová činnosť (inteligencia).

(z gr. mystikos, tajomný): Mysticizmus je postoj alebo učenie, podľa ktorých existuje rad nadprirodzených skutočností, ku ktorým môžeme dôjsť jedine intuíciou, nemajúcou nič spoločného so zmyslovou skúsenosťou a rozumovým poznaním.