Rozmer uplynulého času v jeho nezvratnej nenávratnosti.

Hmotné alebo len myšlienkové zhromaždenie predmetov (prvkov), ktoré majú nejaký spoločný rys natoľko zreteľný, aby sa podľa neho dalo rozhodnúť, či objekt k množine patrí, či nepatrí.

Je takmer to isté čo sila, mohutnosť; značí spôsobilosť, schopnosť (menovite zákonnú alebo mravnú) jednať; ďalej výkon istej autority (ktorá, ak ide o moc osobnú smeruje k ľubovôli).

V bežnom jazyku, rovnako ako v sociológii, módou sa rozumejú práve panujúce zvyklosti, spôsob chovania, obyčaje (v obliekaní, trávení voľného času, ale tiež obyčaje v oblasti intelektuálnej), ktoré navodzujú predstavu spoločenskej „nadradenosti“ a spočiatku súvisia s „privilegovaným“ prostredím.

Termín, ktorým sa v klasickej logike určuje povaha určitého tvrdenia podľa toho, či vzťah, o ktorom vypovedá, je:

Vo formálnej logike nazývame modom sylogizmu formu, akú môže nadobudnúť podľa kvantity a kvality jeho výroku.