Pôvodne grécke slovo, znamená reč a rozum (pôvodne v tom zmysle, že rozum je predovšetkým schopnosť zhromažďovať a zrovnávať, „vážiť, zvažovať“).

Jednanie, ktorým hovoriaci úmyselne skresľuje alebo zastiera to, o čom vie, že je pravda; lož pracuje s tým, čo jazykoveda označuje ako apelatívna (pomenovacia) funkcia reči, lebo sa snaží u poslucháča vyvolať city alebo mienku, ktorú hovoriaci nemá.

Pôvodný význam: Veda a umenie mágov, t.j. médskej a neskôr perskej kňazskej kasty, v gréckom a rímskom staroveku praktiky osôb schopných vyvolať neobyčajné javy.

(z gr. veľký, malý kozmos): Makrokozmos je vesmír vo svojom celku, mikrokozmos je telo človeka.

V historickom zmysle je to Manesovo kacírstvo (3. storočie), ktorý chcel zmieriť kresťanstvo so starším Zarathuštrovým (Zoroastrovým) dualistickým náboženstvom. Obecne sa týmto výrazom označuje každý svetový názor hlásajúci, že existujú dva princípy, Dobro a Zlo, ktoré medzi sebou neustále zápasia.