(z lat. correlatio, vzájomný vzťah): Súbežná a viac menej pravidelná premena dvoch javov, ako je možné ju konštatovať a merať v rôznych oblastiach.

Špekulácia o pôvode a utvárania sveta (vesmíru). Kozmogónie boli pôvodne súčasti náboženských mýtov a vo filozofii sa objavujú už u predsokratovcov,  zvlášť u Thaleta z Miléta, ktorý ako prvý (filozof) hľadal počiatok všetkých vecí a veril, že sa ho dá nájsť v prapôvodnej vode.

Slovo kozmos v gréčtine znamená „poriadok“ (česky „řád“) a od doby predsokratovcov označuje hmotný vesmír, chápaný ako usporiadaný a harmonický celok v protiklade k chaosu.

(z lat. creatio, stvorenie): Učenie, ktoré sa opiera výhradne o doslovný výklad Biblie a odmieta každú myšlienku o vývoji druhov.

(gr. kritérion, to, podľa čoho sa súdi): Znak, ktorý umožňuje rozoznať nejaký predmet alebo pojem od iného. Znak, ktorý dovoľuje vynášať o nejakom objekte hodnotiaci súd. Hovorí sa predovšetkým (najmä) o kritériu pravdy a rozumie sa tým merítko, ktoré umožňuje rozlišovať pravdu od omylu.

V staršom zmysle sa kritikou mieni tá časť logiky, ktorá pojednáva o súde. Dnes sa význam slova chápe tak, že ide o preskúmanie nejakého faktu, umeleckého diela alebo chovania, a to zo zámerom podať hodnotiaci úsudok, ktorý môže byť rázu logického, estetického, morálneho atď. V užšom zmysle termín navodzuje nepriaznivý úsudok.