(lat., premýšľanie, cvičenie): Pôvodne v náboženskom úze označuje cvičenie v sebaovládaní (sebakontrole, sebaohraničení), ktorým sa človek vzďaľuje od sveta a svoje myšlienky sústreďuje k nadprirodzenému, obyčajne k nejakému božstvu.

Neurčitý výraz k označeniu viac alebo menej vedomého súboru presvedčenia, mienky, zvyklostí, charakteristických pre tú ktorú ľudskú skupinu alebo jednotlivca.

(z gr., meta-feró, prenášam): Rečnícka ozdoba označujúca predmet menom niečoho iného, čo je s ním spojené analógiou. Povedané inak a stručne: „slovo nahradené iným slovom“.

Pôvodne termín pochádza z názvu „meta ta fysika“, ktorým pomenoval Androníkos z Rhodu (1. storočie pr. Kr.) Aristotelovo dielo, ktoré nasledovalo po (gr. meta) Fyzike – dnes je nazvané Metafyzika (tento spôsob písania sa objavuje až v stredoveku a predpona meta mení teda zmysel a označuje tiež to, čo fyziku presahuje).

Učenie, podľa ktorého tá istá duša môže žiť v rôznych telách tak, že prechádza postupne z jedného do druhého: