Všetko materiálne vstúpilo do existencie súčasne so stvorením priestoru a času a aj opačne: Priestor a čas vstúpili do existencie stvorením prvého materiálneho objektu (materiálnej veci).

Niet materiálneho objektu bez priestoru a času a aj opačne: Niet priestoru a času bez materiálneho objektu. Hmota (látka) a priestor a čas sú nerozlučne spojené. Také je naše súčasné poznanie. Všetky naše úvahy a tvrdenia v tomto dokumente (článku) sa týkajú spôsobu našej existencie v časopriestore, teda v časnosti – úvahy sa netýkajú večnosti.

To, že súčasne so stvorením prvej veci vstúpili do existencie aj priestor aj čas, má prinajmenšom dva dôsledky:

1. Priestor a čas majú počiatok - preto tvrdíme, že boli stvorené. Platí aj opačne: Priestor a čas boli stvorené, preto majú počiatok. Platí úplne všeobecne: Všetko, čo bolo stvorené, má počiatok a všetko čo má počiatok, bolo stvorené.

2. Priestor a čas majú svoj koniec - ich existencia môže byť ukončená. Všetko, čo má počiatok, má aj svoj koniec. Presnejšie: Existencia toho, čo začalo existovať (čo má počiatok v našom časopriestore) môže byť ukončená. Tak, ako podľa Písma zanikne táto Zem a nebesia (vesmír), tak s nimi zanikne aj tento nám dnes známy priestor a čas. Ten, kto niečo uviedol do existencie, môže jeho existenciu aj ukončiť – nie iný.

Súčasne s týmto je potrebné povedať aj to, že naše poznatky o čase sú veľmi skromné. Predovšetkým nevieme z hľadiska vedy odpovedať na otázku: Čo je čas? To sa prejavuje v tom, že nevieme dať odbornú (vedeckú) definíciu času, napr. takú, akú vieme dať o sile, energii a iných odborných a vedeckých pojmoch. Čas nevieme vedecky definovať, nevieme vysvetliť čo je čas, ale vnímame ho a vieme ho merať. V tejto krátkej úvahe pojednáme o čase zo všeobecného pohľadu (nie vedeckého) bežného ľudského pozemského pozorovateľa, a to predovšetkým cez záznam 1. kapitoly Knihy Genezis. Vlastne ide tu iba o zamyslenie sa nad tým, ako čas vnímame a meriame.

Keď sa vyjadrujeme o čase, tak používame výrazy typu: Čas beží, Čas plynie a pod. To sú výrazy, ktoré výstižne zachytávajú nepretržitosť plynutia času, jeho nepretržité (plynulé) jestvovanie (prítomnosť). Keď by sme urobili analógiu plynutia času s hudobnou skladbou, tak môžeme povedať, že tak ako hudobná skladba plynie, postupuje svojim rytmom (taktom), tak aj čas má svoj rytmus. Takto môžeme uvažovať práve na základe prvej kapitoly Knihy Genezis (rozvedieme a vysvetlíme v ďalšom).

Na vnímanie času nemáme receptor tak, ako máme receptor na vnímanie (registráciu) teploty, tlaku a iných veličín. Čas nevnímame priamo, ale vnímame ho len sprostredkovane, a to, povedané rečou fyziky, cez periodický pohyb telies (kyvadlo, presýpacie hodiny), cez periodicky sa meniace úkazy, deje (striedanie slnečného svetla a tmy; periodický pohyb našej planéty). Ak odstránime periodický pohyb hmoty, potom o čase už nevieme vôbec nič povedať a dokonca ho nevieme ani len merať.

Čo je elementárnym rytmom času?

Čas a jeho elementárny (základný) rytmus stvoril Boh. Podľa 1. kapitoly Knihy Genezis môžeme súdiť, že elementárnym rytmom času je: jeden deň. Rozumej: deň ako 24 hodinová doba (kalendárny deň). Čas prvotne vnímame cez tento úkaz, cez jeho stvorený základný prvok, rytmus, ktorým je deň, ktorý sa skladá zo dňa (svetla; svetlá časť dňa) a noci (tmy; tmavá časť dňa). Nevieme vedecky vysvetliť čo je čas, nevieme definovať čas, ale vnímame ho a to práve cez jeho stvorený základný (elementárny) časový rytmus. Vnímame ho ako nepretržitú radu zloženú z postupnosti jednotlivého stvoreného základného prvku (elementárneho rytmu) – z rady jednotlivých dní. Povieme to ešte inými slovami: Plynutie času (jeho chod, tok) vnímame cez plynutie (tok, postup, priebeh) dňa (a dní), tohto základného rytmu času.

Základný rytmus času Boh stvoril tak, že stvoril denné svetlo a oddelil ho od tmy, ktorá bola na počiatku: „A zem bola neladná a pustá, a tma bola nad priepasťou… A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. …a Bôh oddelil svetlo od tmy. A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň.“ (Genezis 1:2-5). Deň je pôsobenie stvoreného svetla. Môžeme povedať aj tak, že deň je iné pomenovanie svetla stvoreného na začiatku stvoriteľského týždňa. Noc je protiklad stvoreného svetla. Pred stvorením svetla (dňa) bola len tma (Genezis 1:2). Môžeme povedať tiež: Noc (tma) je absencia stvoreného svetla. Noc  je pozostatok počiatočného stavu tmy, stavu, ktorý bol pred stvorením svetla (pred stvorením dňa). Takto to môžeme tvrdiť prinajmenšom do štvrtého stvoriteľského dňa – Genezis 1:14-19, kedy Boh dal svetlá na nebeskú oblohu, aby delili deň od noci a boli na znamenia, na určité časy, na určovanie dní a rokov. Boh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tiež i hviezdy (Genezis 1:16).

Základnou stvorenou jednotkou (elementárnym rytmom) času je teda deň a jeho násobnou stvorenou jednotkou (násobným rytmom) je rok. Poznáme aj iné jednotky, iné rytmy času. Sú nimi jednotky, ktoré si neskôr zaviedol človek na meranie času a vedecký popis sveta (vesmíru).

Dnes noc v duchovnom význame je symbolom tmy a chaosu, blúdenia a nepoznania pravdy a nepoznania správneho smeru cesty a tiež hriešneho (pohanského) životného štýlu. Svetlo (deň) v duchovnom význame je symbolom poriadku, pravého poznania, poznania pravdy a poznania správnej cesty a správneho smeru. Žiť vo svetle = žiť (chodiť) v pravde. Či tak nevyučoval aj Pán Ježiš Kristus? „Ježiš odpovedal: Či nie je dvanásť hodín dňa? Ak niekto chodí vodne, nezavadí, lebo vidí svetlo tohto sveta, ale ak niekto chodí v noci, zavadí, lebo niet v ňom svetla.“ (Ján 11:9-10). Tiež Rímskym 13:11-14 a 1. Jánov 1:5-7.

Na tento článok najviac nadväzujúcimi článkami sú: Je čas iba fyzikálna veličina? a súbor článkov Definície jednotiek času (klikni na linku Úvahy o čase).

Úvahy o počiatku vesmíru sú zachytení v troch článkoch pod názvom Vesmír mal počiatok. Za účelom návštevy prvej časti klikni na linku Vesmír mal počiatok – 1.časť, ktorá sa nachádza v podadresári Stvorenie a veda - zoznam článkov.

Úvahy o hodinovej dĺžke jednotlivých dní stvoriteľského týždňa pojednáva článok Boli všetky dni stvoriteľského týždňa rovnako dlhé?

Späť na kategóriu Stvorenie a veda - zoznam článkov.

Späť na kategóriu Stvorenie a veda

Vytvorené dňa: 3. 2. 2014.

Upravené dňa: 11. 2. 2014.