III. oddiel

Čo nás neučili, ale mali by sme to vedieť

Neučili nás, ale mali by sme vedieť, že:

Keď sa v makroskopických izolovaných sústavách, sústavách ponechaných samých na seba, poruší rovnovážny stav (napr. zmení sa objem alebo tepelná rovnováha sa poruší tak, že sa zmení teplota jedného telesa), nastanú v nich procesy (zmeny), ktoré trvajú tak dlho, kým sústava nenadobudne zase iný nový rovnovážny stav. Tieto zmeny ale prebiehajú vždy len jedným a určitým smerom. Tieto procesy, zmeny, nazývame prirodzenými procesmi (pozitívnymi procesmi). Zaoberá sa nimi termodynamika, ktorá je časťou fyziky.

Kapitola A

Prirodzené procesy

K výkladu prirodzených procesov budeme potrebovať výrazy izolovaná sústava, vonkajšie a vnútorné činitele (vonkajšie a vnútorné príčiny).

Kapitola B

Entropia

Prechod izolovanej sústavy z jedného rovnovážneho stavu do iného rovnovážneho stavu je v termodynamike popísaný fyzikálnou veličinou nazvanou entropia. Entropia je fyzikálna veličina, ktorá je mierou (relatívnej) neusporiadanosti systému a určuje smer procesov prebiehajúcich v izolovanej sústave.

V sústavách ponechaných samých na seba môžu prebiehať len také deje (procesy), pri ktorých entropia sústavy rastie.

Platí tvrdenie: „Pri prechode sústavy, ponechanej samú na seba, z usporiadaného stavu, z poriadku, do neusporiadaného stavu (do chaosu, do neporiadku) entropia sústavy rastie.“ Preto je takýto proces dovolený, je možný, je uskutočniteľný. Opačný proces nie je možný, nie je uskutočniteľný, lebo pri opačnom procese by entropia sústavy klesla, čo tento princíp nepripúšťa!

Entropia je dôležitá veličina aj pri fenomenologickom, opisnom charaktere výkladu prírodných procesov. Má čo povedať aj k scenáru Veľkého tresku.

Kapitola C

Pohľad na pôvod vesmíru a života

cez scenár materializmu

V scenári Veľkého tresku mala hmota postupne prechádzať érou žiarenia a érou látky. Od elementárnych častíc cez plynné skupenstvo až po látky v pevnom skupenstve. V makroskopickom pohľade išlo o prirodzené procesy, deje v izolovanej sústave. Prinajmenšom v počiatkoch epochy látky mali deje prebiehať podľa princípu rastu entropie a Boltzmanovho princípu. Predložený materialistický scenár oba tieto princípy porušuje. Pre priebeh procesov (ich smerovanie) požaduje presný opak ako oba princípy. Scenár požaduje rast usporiadanosti a pokles entropie.

Rozporuplná úloha náhody v materialistickom svetonázore

Ako sme už uviedli, materialistický svetonázor určil materialistickej vede úlohu vysvetliť pôvod vesmíru a života evolučnými procesmi, ktoré sú založené výlučne na prírodných procesoch a prírodných zákonoch. Materialistický svetonázor sa preto nemá a nemôže odvolávať na akúkoľvek náhodu, ktorá by bola príčinou ktoréhokoľvek kroku alebo ktorejkoľvek etapy evolučných procesov.

Rozpor s princípom rastu entropie

Evolúcia potrebuje znižovať  entropiu a zvyšovať usporiadanosť na všetkých úrovniach a etapách svojho procesu. V jednotlivých etapách materialistického scenára ide totiž vždy o prechody z neusporiadaného (viac pravdepodobného) stavu do stavu usporiadaného (menej pravdepodobného).

Problém s večnou existenciou hmoty

Problém so vznikom života

a) Pohľad na vznik života z neživej hmoty

Dostávame sa k otázke: Ako z neživej formy hmoty vznikla živá forma hmoty?

b) Pohľad na vznik života – vedomie a duša

Ďalšou neprekonateľnou prekážkou je otázka evolučného vzniku a vývoja duše.

Všetky predchádzajúce vymenované problémy poukazujú na skutočnosti, pre ktoré by sa materialistický scenár nemohol uskutočniť.