III. oddiel

Veda

Kapitola A

Definícia a vysvetlenie pojmu

V súčasnosti sa pojmom veda označuje všeličo možné aj nemožné a za vedeckú sa považuje rôznorodá ľudská činnosť. V najširšom, najvšeobecnejšom zmysle slova sa pod vedou rozumie ľudský spôsob získavania poznania. V užšom zmysle slova hovoríme o empirickej vede a o exaktnej vede. Keďže veda zohráva kľúčovú rolu v tvorbe svetonázoru, tak to najdôležitejšie, čo si potrebujeme o vede povedať je, že aká (ktorá) veda dokáže sprostredkovať zaručene pravdivé a overiteľné poznanie, pretože nie každá veda (napríklad veda v širšom zmysle slova) je toho schopná.

1. Veda v širšom zmysle slova

Pod vedou v širšom zmysle slova sa rozumie „vedenie“ v zmysle získaného poznania. Takto sa pod vedou rozumie súhrn všetkých činností a výsledky takých činností, ktoré sú spojené so získavaním, formuláciou a aplikáciou informácií označených ako poznanie. Povedané jednoducho: V tomto zmysle sa pod vedou rozumie každé poznanie – tu sa vedou označuje prakticky všetko.

2. Empirická a exaktná veda

Veda v užšom zmysle slova

Empirická veda

Empirická veda je veda v užšom zmysle slova. Empirická veda skúma a prináša poznanie o javoch, ktoré sú prístupné zmyslovej skúsenosti. Empirická veda je teda postavená na pozorovaní, meraní a pokuse (experimente).

Pod pojmom empirická veda rozumieme

činnosť spojenú so získavaním poznania o zákonitostiach reálne a v prítomnosti existujúcich opakujúcich sa alebo pretrvávajúcich dejov, procesov a javov materiálneho sveta a ich formulovanie vo forme tvrdení, vedeckých zákonov a teórií.

Okrem toho pravá, skutočná veda (v tomto pravom a užšom zmysle slova) finálne predkladá poznanie (teórie), ktoré nie je závislé od svetonázoru vedca, ktorý interpretuje vedecké pozorovania či experimenty. To je veľmi dôležitá skutočnosť, črta, charakterizujúca vedu (pravú, skutočnú).

Exaktná veda

Keď empirická veda okrem kvalitatívneho opisu prírodných zákonitostí (kameň padá k zemi, voda tečie z kopca) poskytuje aj ich kvantitatívnu formuláciu (Newtonov zákon gravitácie), hovoríme o exaktnej vede. Exaktná veda je vedou v užšom zmysle slova.

3. Paleo-vedy, kozmológia a vedy o počiatkoch

V materialistickom svetonázore sa za vedu považujú aj paleovedné disciplíny a kozmológia, ktoré sa zaoberajú skúmaním javov a procesov, ktoré sa mali odohrať v dávnej histórii našej planéty či vesmíru a vedné disciplíny, ktoré sa snažia o vysvetlenie počiatkov (počiatok vesmíru, počiatok života).

Problémom tejto kategórie vedných disciplín je to, že nedokážu priamo pozorovať procesy a javy, ktoré sú predmetom ich skúmania. Empiricky môžu skúmať len výsledky (konečných stav) procesov (dejov) a javov, ktoré sa udiali v minulosti, nie samotné javy.

"Vedy o pôvode" a paleovedné disciplíny z princípu nedokážu poskytnúť pravdivé, zaručené a overiteľné poznanie. Z tohto dôvodu ich nepovažujeme za „pravú vedu“.

Kapitola B

Podstata, úloha a účel vedy

1. Prostriedky vedy

Pozorovanie, pokus (experiment)

Pomocou prostriedkov vedy získavame fakty o materiálnom svete.

2. Veda, vedecká metóda a vedecká teória

Veda zhromažďuje fakty o materiálnom svete vedeckými prostriedkami, ktoré sú jej vlastné (pozorovanie, meranie, experiment). Pritom pod termín veda zahrňujeme získané poznatky, fakty spolu s vedeckými prostriedkami a vedeckými metódami.

3. Vedecký zákon, (vedecký) princíp a princíp príčinnosti

Povedali sme, že výsledky pozorovaní, meraní a experimentov sa zovšeobecňujú vo forme tvrdení, resp. zákonov. Definujme pojmy: vedecký zákon, princíp a princíp príčinnosti.

Princíp príčinnosti znie:

         Všetko má príčinu,  všetko má následok.

4. Prírodný zákon, vedecký zákon a fyzikálne veličiny

Ďalším dôležitým pojmom pre naše úvahy je výraz prírodný zákon a jeho súvislosť s vedeckým zákonom. Oba sú potrebné a užitočné pre pochopenie podstaty témy publikácie.

5. Dôraz na kritérium opakovateľnosti

Jedno z kritérií správnosti (pravdivosti) vedeckej teórie, ako sme už uviedli, je, že pozorovania a experimenty, ktoré viedli k jej vzniku a na základe ktorých je príslušná vedecká teória postavená, sa musia dať zopakovať a overiť (verifikovať).

6. Sprievodné črty správnosti vedeckej teórie

Ako sprievodnú črtu správnosti vedeckej teórie predkladám nasledovné:

a) Pre vedeckú teóriu je charakteristické, že jej platnosť nezávisí od svetonázoru vedcov.

b) Druhou charakteristickou črtou správnosti vedeckej teórie je aj jej praktické využitie. Všetky moderné technológie existujú vďaka spoľahlivým a overeným vedeckým teóriám.

Kapitola C

Čo nie je veda a čo veda nerieši

1. „Veda o počiatku“

Samotný výraz „veda o počiatku“ je protirečivý sám v sebe. Veda skúma opakujúce sa udalosti. Počiatok je jednorazová udalosť. Nie je možné opakovane (vedecky) skúmať jednorazovú, ojedinelú udalosť, preto ani hypotézy o nej nie je možné overiť.

2. Veda, život, živé bytosti

Veda sa zaoberá iba materiálnymi objektmi a štruktúrami. Čo sa týka živých bytostí, vedecky sa dá skúmať iba ich materiálna (telesná) stránka bytia.

3. Veda a svetonázor

Tento vzťah je zrejmý z definície oboch pojmov a z toho, čo o vede píšeme vyššie. Z nich rozumieme, že veda je inštitúcia úzko zameraná na objavovanie prírodných zákonitostí. Svetonázor je ucelený pohľad na svet a postoj k nemu.

Kapitola D

Záverom o vede a vedeckej teórii

Silná stránka vedeckého prístupu k skúmaniu neživej prírody spočíva v jeho schopnosti javy vysvetľovať a predpovedať na základe existujúcich pozorovateľných a opakovateľných dejov pomocou vedeckých prostriedkov a postupov. Jeho slabinou je naopak neschopnosť a nemožnosť skúmať jedinečné, neopakovateľné udalosti – a tými sú počiatky.